Po dostavbe sedačky na Chopok sa záujem o biely šport sústredil do oblasti Nízkych Tatier. S mladými ľuďmi prichádzalo i nadšenie.

Myšlienku založiť telovýchovnú jednotu Nízkych Tatier podporil vtedajší správca Demänovských jaskýň Michal Bartko a s ním na čele začal pôsobiť i lyžiarsky oddiel. V Demänovskej doline sa začalo s výstavbou zjazdových, bežeckých tratí (Otupné) i mostíkov (Lúčky).

Následnícka TJ Dynamo Nízke Tatry (TJ DNT 1956) podporila šport i z vlastných prostriedkov a vedľajšieho hospodárstva. Lyžovanie dostalo zelenú založením „Športovej školy dorastu“ (ŠŠD).

1. oddelenie pri TJ DNT pod vedením dobrovoľného trénera zjazdárov Ing. Jaroslava Holého sústredilo lyžiarov zjazdárov z okolitých dedín i Lipt. Mikuláša. LO TJ DNT reprezentovali: Tóno Glut, Vlado Antol, Ján Mistrík, Mirka Cuninková.

Trénovalo sa a pretekalo hlavne v Nicovom, kde LO prevádzkoval VL-200, Zadnom háji ale i na Chopku, v Iľanove a Závažnej Porube, v lete v prírode a v telocvični Stavebnej školy. Preteky sa organizovali so štartom z Pyramíd (Luková) s cieľom na Záhradkách (trať č. 1) ale aj z Poľany s cieľom na Zadných prípadne cez Spravodlivú od Otupného. K vyšším pretekom sa vydávali „Spravodaje“. Riaditeľom bol väčšinou V. Tarnócy, hl. rozhodcom M. Maduda.

1 - Sokolská chata pri Vrbickom plese; 2 - Pretekári TJ Dynamo Nízke Tatry; 3 - Laco Zacharides (Čviro) a jeho srandičky